Album Giľav 2 je pokračovaním Giľav 1. Prečo a ako vznikli tieto albumy? Okolo rómskej hudby traduje veľa mýtov. Jedni si predstavia starého smutného huslistu z minulého storočia, ktorý vám v kaviarni zahrá do uška „tú vašu“, iným sa vybaví virtuozita a temperament cimbalového orchestra. Alebo si spomenieme na balkánske dychovky ako z Kusturicových filmov, na vášnivé flamenco, či na synťákovú zjednodušenú napodobeninu čohokoľvek, ktorú sme počuli na dedinskej svadbe. Áno, všetky predstavy sú správne, ale ani jedna nie je definujúca, pretože rómska hudba je pestrá ako kytica poľných kvetov. Chceli sme vedieť, aké piesne si dnes spievajú Rómovia na Slovensku. Tiež sú pestré, od regiónu po región, od dediny po dedinu, od rodiny, po rodinu. Rozhodli sme sa urobiť ad hoc sondu do repertoáru jednej rodiny, rodiny Dreveňákovcov, ktorých niektorí možno poznáte z projektov Phurikane giľa, či afterPhurikane. Iste, vystupovanie pred publikom domácim i zahraničným, mohlo ovplyvniť výber a charakter piesní. Ale to nevadí. Album nie je zameraný na prezentovanie konkrétneho žánru, ale na to, čo im robí radosť, čo si zaspievajú len tak, pre seba. Marcela a Jozef Dreveňákovci sa zavreli na necelé dva dni so zvukárom do štúdia a jednoducho spievali. Spievali, ako keby boli doma v kuchyni, piesne plynuli ako voda, s jednou priplávala druhá. Väčšinu piesní naspievali na prvý šup, roky spoločného života a spievania medzi nimi vytvorili dokonalú harmóniu a prepojenie aj bez slov. Pôvodný plán bol vydať jeden album, no za ten krátky čas v štúdiu naspievali dostatočné množstvo na dva albumy.
Na druhý album sa dostalo 13 piesní. Prevažujú piesne smutné, už či sú to tradičné žalostné „halgató“, ktorých sa na albume ocitlo až päť, alebo novšie piesne so smutným textom. Šuki prajta na čerkinel a E kapura pre man phandľi sú dodnes pomerne rozšírené halgató o láske, podobne ako Te me mamo adarik džav s témou chudoby, smútku a samoty. Pieseň Sar me khere džava má tri, nie celkom súrodé strofy. Prvá odráža súčasné reálie, žena sa vracia domov, pije Johnie Walker a opije sa, druhá, archaicky ladená strofa o žene, ktorá hodila svoje deti do vody, má v sebe tragédiu a krutosť starých balád. Tretia strofa je dokonca naspievaná v jazyku olašských Rómov, ktorý pre Dreveňákovcov nie je celkom zrozumiteľný. Ešte ťaživejšie pôsobí Pre amari smutni dvora, ktorá vyjadruje túžbu osamelého a nemilovaného človeka zomrieť. Túžba zomrieť je nástojčivo vyjadrená aj v modernej piesni Našťi me dikhav: Ostal som sám, chcem ísť za tebou do hrobu, mami. Pieseň popového charakteru Šunes man síce neznie smutno, no i v nej sa umiera – pre zmenu od lásky. Láska k milej, k milému sa tiahne takmer všetkými textami. Pieseň Užarav la pro foros vizualizuje predstavu mladého, pofajčievajúceho muža, ktorý pokukáva na hodinky, kedyže už príde tá jeho milá. Pred koľkými rokmi sa mladí muži ešte dívali na hodinky? V pesničke ešte aj dnes. O tom, že pravda a úprimnosť je vo vzťahu dôležitá, vie svoje aj spevák pesničky Phen mange čačipen. Keď dochádzajú nápady, dá sa inšpirovať napríklad nadčasovými skladbami Františka Krištofa Veselého. Tango Midig oddžava ostáva aj v rómskom texte verné pôvodnému textu: Skôr než odídeš, aspoň ma pobozkaj. Na prvé počutie ľúbostná pieseň Me pre tute užarav nás po chvíli počúvania prekvapí zistením, že v piesni nejde o lásku k milej, ale tá je z pôvodného textu pretransformovaná na lásku k Panne Márii. Princíp zámeny adresáta v pôvodnom texte na Boha, či Pannu Máriu nie je pri tvorbe textov rómskych kresťanských piesní vôbec ojedinelý. No a, samozrejme, nesmie chýbať niekoľko tradičných rómskych čardášov. Beťársky čardáš Joj, so kerava o nevernom mužovi, ktorý doplatil na svoju prelietavosť tým, že ho ani jedna žena nechcela prichýliť na zimu, preslávili Bartošovci z Čierneho Balogu. Čardáš Nane cocha asi mnohí poznajú z legendárneho ruského muzikálu Cigáni idú do neba. Okrem bežne spievaného textu o sukni, o náušniciach, sa v Dreveňákových verzii ocitá aj nová strofa , pravdepodobne regionálna vsuvka, v ktorej dievča vyzýva chlapca, aby jej dal pokoj. O nepôvodnosti textu svedčí aj nečakane veľký počet slabík, ktoré nesedia k melódii. Marcelka si však s tým problémom hravo poradila. Rozmarná tanečná pieseň Šargo čižma tuke cinava nesie v sebe tajomstvo ako z rozhovorov malých detí: poviem ti, keď… Nevieme kto čo komu povie, vieme iba, že povie. A napokon pieseň o tanci pri rieke a o hľadaní vznešenej ženy A paše rieka o Roma bašaven.
Áno, texty sú dôležité, no keď počúvate spev Marcelky a Jožka, máte pocit, že hudbou vyjadrili všetko, že slovám ani rozumieť nemusíte a viete, že spievajú o túžbe, oddanosti, o tajomstve smrti, z veselých piesní zas srší vtip a dobromyseľné prekáranie.
Manželia Marcelka a Jozef Dreveňákovci žijú so svojou veľkou rodinou v Bardejove. Okrem toho, že si často hrajú a spievajú doma, boli a sú súčasťou viacerých hudobných projektov. Prvýkrát si Marcelku všimla etnomuzikologička Jana Belišová pri výskume Phurikane giľa – starodávne rómske piesne v roku 2001. Plachá Marcela zaujala nevšedným, podmanivým hlbokým hlasom a jemným, precíteným frázovaním. O dva roky na to už vystupovala na festivale Pohoda a v roku 2007 bola vybraná do hudobného projektu afterPhurikane, ktorý spájal amatérskych rómskych spevákov a hudobníkov, profesionálnych hudobníkov Jozefa Luptáka a Borisa Lenka a afrického perkusionistu Thierryho Ebama. Aby sa necítila sama, na prvý workshop si vzala so sebou manžela Jozefa a ukázalo sa, že je výborný spevák a multiinštrumentalista, tak sa stal tiež súčasťou projektu. Hrá hlavne na gitare, ale aj na husliach, či na klávesových nástrojoch. Hudobná zostava afterPhurikane vystupovala na mnohých koncertoch na Slovensku i v zahraničí. Manželia Dreveňákovci boli občas pozvaní aj na samostatné vystúpenia, napríklad na Anasoft Litera. Vďaka dlhodobému vzťahu s Janou Belišovou sa podieľali na všetkých jej etnomuzikologických projektoch. V súčasnosti sú súčasťou projektu Angrusori, v ktorom sú tvorivo prepojení amatérski i školení rómski hudobníci zo Slovenska, Iva Bittová a nórske alternatívne hudobné zoskupenie Kitchen Orchestra.
Jana Belišová – OZ Žudro